Jean Carmet sa narodil 25. apríla 1920 vo francúzskej obci Bourgueuil.
Pochádzal z vinárskej rodiny a uprostred viníc svojho otca Gabriela
Carmeta strávil detstvo a mladosť. Nik neočakával, že by sa mohol
rozhodnúť pre hereckú dráhu. V 18 rokoch však náhle opustil rodnú obec a
rozhodol sa vyskúšať šťastie v Paríži.
V divadle Les Mathurins vykonával rôzne pomocné profesie a spoznal tu
svojich neskorších kolegov – Simonu Signoretovú, Bernarda Bliera, či
Jeana Marrie Thibaulta. Práve takým hviezdam ako boli Bernard Blier
a Jean Marais sekundoval Carmet vo svojom prvom predstavení Horiaca
vlajka. V nasledujúcich dvadsiatich rokoch vystupoval v parížskych
kabaretoch, kde sa zoznámil s režisérmi Robertom Dhérym a Yvesom
Robertom, ktorí ho neskôr často obsadzovali do svojich filmov.
Aj keď sa pred kamerou objavil prvý raz v roku 1941, zlom v jeho kariére
nastal v roku 1961, keď ho práve Dhéry obsadil do svojej komédie
s názvom Výhodná kúpa. Tu spolu s Carmeton hrali ďalšie vychádzajúce
hviezdy francúzskej komédie Jean Lefebvre, Louis de Funés a Michel
Serrault.
Veľkú popularitu mu priniesla komédia Veľký blondín s čiernou topánkou
režiséra Yvesa Roberta. Carmet v nej hral Maurica, hráča na bicie
nástroje v symfonickom orchestri a priateľa huslistu Francoisa Perrina,
ktorého stvárnil Pierre Richard. Drobný a zmätený chlapík v teplákoch
a v čiapke s brmbolcom sa pochopiteľne objavil aj v pokračovaní z roku
1974 Návrat veľkého blondína.
Carmet si zahral s Richardom aj v komédii Život plný malérov (1972).
Snímku režíroval samotný Richard. V roku 1973 sa objavil v komédii
Domovník Jeana Giraulta a v roku 1974 vo filme Krysy z temnôt, ktorú
režíroval Peter Tchernia.
V roku 1975 Carmet vybočil zo série komediálnych úloh a potvrdil, že sa
dokáže zhostiť aj náročnej dramatickej roly. Príležitosť mu ponúkol
režisér Yves Boisset v dráme Pán Dupont – film uspel aj na filmovom
festivale Berlinale. Neskôr mohli diváci vidieť Carmeta napríklad vo
vojnovej komédii Siedma rota za úplnku (Robert Lamoureux, 1977), či vo
filme Kapustnica, kde vytvoril hlavnú dvojicu postáv s Louisom de
Funésom (Jean Girault, 1981).
V roku 1982 spoločne s Linom Venturom hral vo filme Bedári – úspešné
spracovanie známeho románu Victora Huga nakrútil Robert Hossein a Carmet
zaň získal filmovú cenu César za najlepšiu vedľajšiu postavu. Nomináciu
mu vyniesla aj komédia Utečenci (Francis Veber, 1985), kde sekundoval
hereckej dvojici Pierre Richard a Gérard Depardieu. Napokon druhého
Césara získal Jean Carmet takisto za vedľajšiu úlohu vo filme Ďakujem
ti, život (Bertrand Blier, 1992). K jeho posledným filmom patrí dráma
Germinal, ktorú v roku 1993 nakrútil Claude Berri podľa románu Emila
Zolu.
V roku 1994 udelili Carmetovi čestného Cézara. Ocenenie mu odovzdával
jeho mladší herecký kolega a priateľ Gérard Depardieu. Približne dva
mesiace po tomto okamihu, 20. apríla 1994, Jean Carmet náhle zomrel na
srdcový infarkt. V jeho rodnej obci Bourgueuil je po ňom pomenovaná
ulica aj miestne divadlo.